Obsah fóra Vaše príbehy Vaše príbehy
Vytvorili ste niečo, o čo by ste sa chceli podeliť? Alebo len radi čítate príbehy iných? Tak pre Vás je toto fórum!
 
 FAQFAQ   HľadaťHľadať   Zoznam užívateľovZoznam užívateľov   Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny   RegistráciaRegistrácia 
 NastaveniaNastavenia   Súkromné správySúkromné správy   PrihláseniePrihlásenie 

Starec a gargoylica
Choď na stránku Predchádzajúca  1, 2, 3, 4, 5, 6
 
Pridať novú tému   Zaslať odpoveď    Obsah fóra Vaše príbehy -> Diela na pokračovanie
Zobraziť predchádzajúcu tému :: Zobraziť nasledujúcu tému  
Autor Správa
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Št august 21, 2014 3:56 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 55)

Pýtať sa ako na to prišiel bolo asi zbytočné. Zdalo sa, že Pelem tomu chápe ešte menej ako oni dvaja. Možno to, že vidí farby mágie mu dalo možnosť vidieť aj odpoveď na otázku.

“Pomôžte prosím tomu mladíkovi,” pozrel na mágov prosebnými očami Pelem. Nemusel dodať, že sa cíti za jeho život zodpovedný. Celá tá výprava bol jeho nápad a jeho zvedavosť.

Námorníci naokolo však už mali zvesené hlavy. Pier bol mŕtvy.

Tany zostal pri ňom kľačať a nedokázal sa pohnúť. Nechápal, že tak náhle a tak hlúpo prišiel o život jeho najlepší priateľ. Ten starec bol bosorák! Keby to bolo v kráľovstve Pandaema už by sa mu stavala hranica, na ktorej by zhorel. Všetci jasne videli ako z jeho ruky vyšľahol modrý plameň. On je určite zodpovedný za Pierovu smrť.

“Prosím vśs!” obrátil sa k Alamberovi. “Spravte niečo!” Ale v jeho očiach nebola pokora, ale zlosť. Vinil starca za to, že zomrel jeho kamarát.

Pelem sa pozrel na Alambera ako keby aj on chcel orodovať za Pierov život.

Keby sa aspon nepokúsil, mohol by si to tento rozzúrený námorník vysvetliť zle. Sklonil sa teda k Pierovi, položil mu ruky na hruď a zrazu niečo ucítil. Ešte len začal kúzliť a už cítil, že jeho mágia narazila na akúsi baréru. Ako keby potreboval heslo na to, aby vôbec mohol kúzliť.

A Pelem mal ten istý pocit ako keď bola okolo lode baréra. Znova bol pred sfingou a pýtala sa ho tú istú otázku. Razom pochopil, že Pier nebol mŕtvy, ale len visel na prahu smrti a on bol jediný, ktorý ho mohol zachrániť. Ochranná kupola okolo Aralie nebola určená na zabíjanie vlastných. Pelem použil znova to isté heslo a Alamber zrazu pocítil ako keby sa zrazu niečo odomklo a jeho mágia, ktorá sa len dotkla Piera, ho okamžite vzkriesila. Pier sa začal preberať. Ostatní námorníci začali vykrikovať radosťou a potľapkávať Alambera sa po pleciach.

“Ďakujem,” hlesol Tany a v jeho hlase už nebol cítiť hnev. Kľakol si k Pierovi a pomáhal mu vstať.

“Eh.. Mal som najzváštnejší sen..,” šepol polohlasom Tanymu.

“Poď, všetko mi porozprávaš.”
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: So september 13, 2014 11:13 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 56)

“Tak takéto privítanie som teda nečakal,” skonštatoval Zar suchým tónom. Zostal trochu v úzadí, takže si ani nebol istý, či ho starec alebo Pelem vnímajú. “Aralia - Krásna a hrozivá zároveň.”

“Myslím, že nám už nič nehrozí,” nadhodil Zar. “Teda aspon kým priplávame na pevninu.” A pokynul námorníkom, aby pokračovali k súši.

Pobrežie vyzeralo prázdne. Ako sa vylodili v malej loďke, lebo veľkú museli nechať v hlbšej vode, cítili sa ako objavitelia novej planéty. Chýry o mýtickej krajine boli pravdivé. Naozaj existovala, ak to bola naozaj ona a nezblúdili na mori. Krásne palmy a jemný piesok hovorili a horúcom podnebí. Vegetácia bola taká hustá, že cez ňu ďaleko nedovideli. Ak tu aj aralemovia mali nejaké chodníky alebo cesty, určite museli byť dávno zarastené.

“Mali by sme si spraviť nejaký základný tábor viditeľný z lode, aby sme si mohli dávať signály,” navrhol Alamber.

“Áno, myslel som na to,” povedal Zar. “Okrem toho, viacero mužov sa už teší na pevnú zem, takže asi väčšina bude chcieť byť tu a nie na lodi počas noci.”

“Jedine že by tu boli nejaké moc dotieravé zvieratká, ktoré by nám nedali spať,” zažartoval Pelem.

Zar a Alamber na seba pozreli, ako keby sa dohodovali, ktorý z nich mu to povie. Začal Alamber.

“Pelem, viem, že pre teba je toto všetko ako jeden veľký zážitok, ver že koniec koncov aj pre mňa. Žil som celý čas vo vnútrozemí, nikdy som sa neplavil loďou… ale prišli sme kvôli niečomu inému. Dúfam, že máš akú-takú predstavu ako chceš hľadať Dagonusov chrám.”

Pier začul časť rozhovoru a hneď si predstavil pradávny chrám plný zlata a drahých kameňov. Keď to potom večer vykresľoval Tanymu ako si ho predstavuje, sám sebe sa čudoval, ako ho to vôbec mohlo napadnúť. Predstavoval si kryštáľovo jasné diamantové lustre, gobelíny pretkávané zlatými niťami, oltáry zdobené rubínmi a smaragdami, zlaté a strieborné podstavce na sviečky, vnútri sa širiaca prekrásna vôňa kadidla a do toho hlasné spevy aralemov.

“Fantastické,” povedal Tany keď Pier dokončil svoje opisy. “Pripadá mi to, ako keby si tam už niekedy bol.”

“Je to to najveľkolepejšie, čo si moja predstavivosť vie vykonštruovať,” odpovedal. “Aralemovia sú pre mňa ako polobohovia. Ich mágia musela byť veľmi silná, keď sa jej náš kráľ tak bojí.”

“Nečudo, keď si bol na pokraji smrti, videl som mágiu toho starca. Najprv mu z dlane vyšlahol oslepujúci plameň, ktorý ani nevyzeral ako plameň ale ako slnko, alebo blesk. A potom sa k tebe sklonil a prebral ťa dotykom svojej ruky. Keď takto ľahko dokáže vzkriesiť človeka, predstav si ako ľahko ho musí dokázať zabiť.”

“Dúfam, že budem mať možnost mu to nejako oplatiť,” odpovedal Pier.

“A čo si teda videl, keď si bol na pokraji smrti?”

“Ten chrám, kamarát môj, ten chrám…”

“Takže to nebola len tvoja predstavivosť.” skonštatoval Tany a pozeral na neho.

“Neviem čo to bolo, ešte nikdy som sa nebratal so smrťou. Neviem aké sú jej výjavy.”

“Teraz hovoríš ako tí staručkí zvráskavení mnísi.”

Ale na Pierovych ústach nehral úsmev ako na Tanyho. Zostal vážny a zamyslený.

“Človeka to núti premýšlať o zmysle života…”

“Zmysel života je predsa radosť a robenie radosti svojim blízkym, myslel som, že to dávno vieš. Spoznávanie nových veci.”

“Áno, to všetko viem. Ale čo ak je niečo viac?”

“Ako to myslíš niečo viac? Takéto nápady si ešte nemal.”

“Neviem. Poviem ti, keď na to prídem.”

Tany nemal záujem rozvíjať túto tému ďalej. Pier bol síce stále jeho dobrý kamarát, ale nepáčili sa mu tieto úvahy. Chcel zostať stáť nohami pevne na zemi a nepremýšlať nad bytím a nebytím.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Ne október 05, 2014 11:18 am    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 57)

Pelem zaspával v inom stane na pláži, ale tiež ho trápil nepokoj. skoro 40 dní plávali k tomuto kontinentu a teraz sa od neho čaká, že nájde Dagonov chrám. Áno, v knihe to bolo opísane, bola tam opísaná cesta z každého známeho mesta. Ale kde sú mestá? Tu určite nie. Tu je len pláž a hustá vegetácia. Zajtra pôjdu určite na výpravu a nič nenájdu. Nie! Žiadny pesimizmus. Veď predsa Zar a Alamber sú mágovia. A keď starec dokázal nájsť princa cez stovky míľ, prečo nie jedno mesto? Spokojnejši sa ponoril do ríše spánku a zobudil sa až ráno ako ho budí starec.

“Pelem! Vstávaj,” dobiedzal Alamber naliehavo. Bolo už jasno, ale zdalo sa, že je ešte stále moc skoro.

“Pelem, stalo sa niečo neuveriteľné!” Starec bol celý vo vytŕžení.

Mladík opatrne otvoril oči, ako keby sa bál, že mu náhly prísun svetla nejak uškodí a zmätene sa pozeral na starca.

“Čo.. čo je? Čo sa stalo?”

“Pozeral som si ráno aralemskú knihu a snažil som sa niečo vylúštiť z tých podivuhodných kresieb, keď mi napadlo čo si povedal na lodi keď sme priplávali sem. Kalamero en safiate. A zrazu akoby všetko zapadlo do seba, začal som čítať aralemčinu. Vieš, čo to znamená?”

“Že ma už nepotrebujete?” hlesol Pelem.

“Práve naopak, teraz už aj ja viem, ako sa dostaneme do Dagonusovho chrámu a chcem, aby si pri tom bol, keď ho nájdeme. Vyrážame hneď ako sa ostatní pripravia.”

Netrvalo dlho a Alamber, Zar, Pelem, Pier, Tany a zopár ďaľších sa vydali na cestu cez džunglu. Videli podivuhodné živočíchy, ktoré sa na Panonii alebo Andonii nevyskytovali. Niektoré vyzerali prekvapivo milo a iné veľmi škaredo a vydávali aj zvláštne zvuky. Nikdy nevedeli či to alebo ono zviera náhodou nezaútočí.

Zar si pre istotu pripravil kúzlo ochrany, ktoré by hneď aktivoval, keby sa niečo stalo. Pier zapálil fakľu, lebo si povedal, že zvieratá sa ohňa zvyčajne boja. Pelem to riešil takticky a šiel tesne v závese za Pierom a Tanym, ktorý v ruke držal mačetu a sekal do vegetácie, ktorá im stala v ceste.

“Maoxatznetal,” mrmlal si starec. “Mesto do ktorého onedlho prídeme.” Terén sa zrazu začal dvíhať a skupinka objaviteľov z Panonie začala stúpať vyššie a vyššie. Pelem mal odmalička túlavú povahu, tak bol len rád, že môže ísť na takúto expedíciu spolu so skúsenými vodcami. Aspon to si myslel o ostatných, lebo sa zdalo, že vedia, čo robia.

“Ako ďaleko?” prehodil Zar smerom k Alamberovi, lebo sa zdalo, že začína mať problém s dychom.

“Nie veľmi,” odpovedal ako sa najstručnejšie dalo a venoval sa ďalej hlasnému dýchaniu.

Pelem keby mohol, tak sa rozuteká, len preto, aby mohol byť prvý. Takú radosť cítil z objavovania. Pri zemi ho držali len zvláštne pohľady okolitých zvierat. Zrazu si však uvedomil, že dlhšiu dobu žiadne zvieratá naokolo nevidel. A predhchvíľou sa to nimi doslova hmýrilo. Takisto si nikto nevšimol ten zvláštny nepokoj a divnú hmlu. Jemne sivú škaredú hmlu.

“Alamber?” spýtal sa starca.

“Čo je?” odpustil si oslovenie “mladý”, aby ušetril trochu kyslíka v pľúcach.

“Tá hmla…”

“Kde?”

“Všade. Nevidíte ju?”
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Ne október 12, 2014 8:45 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

( part 58 )

Všetci sa na Pelema pozerali ako na blázna. Bol krásny slnečný deň. Žiadna hmla nebola ani ráno a aj teraz bolo nebo bez oblakov.

Zar zrazu pochopil, dal ruku na rameno Alamberovi a pozrel mu do očí. Obaja si zrazu uvedomili, čo sa im snaži Pelem povedať. Všade naokolo bola nejaká mágia, alebo aspon stopy po nej.

“Pelem, to je prvýkrát, čo niečo vidíš odvtedy ako sme sa vylodili na breh?” spýtal sa ho Zar.

“Áno. A je to všade naokolo. Čím ideme vyššie, tým je hustejšia.”

“Musíme sa približovať k….,” rýchlo nazrel do knihy, “... ku Maoxatznetal.”

Pelem sa pokúšal čo najlepšie opísať hmlu, čo videl a pocity z nej.

“Trochu mi to pripomína Gehenu.”

“Kto je Gehena?” spýtal sa ho Zar.

“Eh, nikto,” odpovedal Alamber namiesto Pelema a pozrel sa na neho takým pohľadom, že ten hneď pochopil, že o nej nema povedať viac ani slovo.

“S Pelemom sme raz robili taký pokus s jednou gargoylou a nazvali sme ju Gehena, lebo sme skúšali, či s nami dokáže komunikovať.”

Zarovi sa rozšírili zreničky úžasom, ale nič nepovedal.

“Zistili sme, že je to márne, tak sme ju zneškodnili.”

Zdalo sa, že Zarovi sa uľavilo. Ich pokus vyznel márne ako keby sa mu snažili hovoriť, že skúšali pod vodou dýchať.

“Farba, ktorú vtedy Pelem videl, musela byť podobná tejto.”

Pelem prikývol, že starec sa nemýli.

“Je ale málo pravdepodobné, že by tu boli gargoyly,” dodal Zar.

“Dúfajme, že to bude niečo iné. Možno nejaký pozostatok aralemskej mágie.”

Neprešlo ani 5 minút keď zrazu im vošla do cesty malá gargoyla, vystrašene sa na nich pozrela a začala zbesilo utekať preč, co jej nohy stačili. Vyzeralo to strašne komicky.

Zar aj Alamber zostali v šoku stáť s mierne pootvorenými ústami. Pelem sa mal chuť smiať, ale zo zdvorilosti zostal ticho.

“Čo to bolo?” prelomi ako prvý ticho Pier. “Mám tú obludu dobehnúť a zistiť, čo je zač?”

Pod “zistiť čo je zač” myslel určite najprv zabiť, takže Alamber len pokýval hlavou, že nie a preriekol” “My vieme, čo sú zač. Pelem mal pravdu, sú tu gargoyly.”

“Žeby gargoyly bývali v tom Mao-niečo meste?”

“Čo by tam robili?” odpovedal Alamber. “Potrebujú k svojmu životu čerstvé mŕtvoly, alebo živých ľudí, z ktorých by tieto mŕtvoly mohli spraviť.”

“Čo ak sú tieto iné?” nedal si povedať Pelem.

“Nuž, všetko je možné,” povedal starec, ale skôr preto, aby Pelema umlčal, nie že by tomu sám veril.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Pi november 21, 2014 10:42 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 59)

Myriam dlho čakala na ten deň, keď mohla byť pri mladom princovi a začať ho učiť. Nadobudol už 6 rokov a práve preto jeho kráľovskí rodičia usúdili, že bude najlepšie, keď sa začne vzdelávať vo všetkom, čo ich mesto ponúka. Samozrejme okrem mágie. Tá mala byť načisto odstránená z ich blízkosti a šepkalo sa o nej len veľmi opatrne. Napriek tomu si Myriam zobrala do hlavy, že predsa len by bolo nejakým spôsobom dobre otestovať princove schopnosti. Aby mohla Zarovi a Alamberovi podať aspon nejaký report.

Kráčala sama cez dlhé chodby, sem tam niekoho stretla a pozdravila. Zvyčajne to boli sluhovia a slúžky, ktorí mali naponáhlo. Sem-tam sa ich spýtala na smer takže zablúdiť sa nedalo.

Myriam vošla do veľkej slnkom presvietenej miestnosti s veľkými masívnymi regálmi plných kníh. Muselo trvať stovky rokov kým sa ich nazhromaždilo takéto ohromné množstvo. Cítila sa akoby vstúpila do ríše rozprávok a fantázie. Ich malá knihovnička v takzvanej zememeračskej spoločnosti jej zrazu prišla smiešna. V miestnosti bolo viacerých obrovských drevených stolov a na nich rozložené ďaľšie predmety, ktoré by vyžadovali bližšie preskúmanie, aby zistila, na čo sú určené.

Princovi Andaemovi ju predviedol nejaký človek, ktorého nikdy nevidela, ale z jeho správania nadobudla dojem, že je princovi veľmi blízky a že pravdepodobne rozvrhuje jeho čas.

“Buďte pozdravené, Vaše Veličenstvo,” uklonila sa Myriam a usmiala sa. Prišlo jej zvláštne klaniať sa dieťaťu, ale bolo to od nej očakávané.

“Vitaj,” odpovedal princ a pokynul jej, aby si sadla.

“Som Myriam a mám Vás uviesť do problematiky zememeračstva tak, ako to bude v mojich silách…” Myriam sa zarazila. Zdalo sa jej, že ju nevníma. Dalo sa to čakať, malé deti sú predsa len problematické s udržaním plnej pozornosti.

Ale potom sa stalo niečo, čo ju veľmi prekvapilo a zaskočilo.

“Myriam! Ty vieš čarovať!” nadchol sa princ.

Zrazu nevedela, čo má povedať. Zdalo sa jej, že nastalo tiaživé ticho. Klamať princovi bolo trestné a ani nemalo zmysel, za priznanie jej hrozila smrť. Jeho konštatovanie bolo take samozrejmé ako keby vyslovil vetu, že práve svieti slnko. Mala pocit, že pozerá do jej duše. Ale ako bolo toho schopný? Alamber hovoril, že z neho bude veľký mág ale predsa len nikdy nepočula o takýchto schopnostiach.

“Nič nehovor, nevyzradím ťa. Chcem, aby si ma učila mágii a nie zememeračstvu.”

“Ako si prajete, Veličenstvo.” Bolo to len dieťa, ale vedela že jej osud je v jeho rukách. Okamžite ju mohol poslať na smrť. Je to len dieťa, ale s obrovskou mocou. Tak ako mocou budúceho kráľa, tak aj jeho schopnosť preniknúť do myšlienok, alebo do duše človeka.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Št február 12, 2015 7:46 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 60)

Partia s Alamberom dorazila k tomu, čo bolo kedysi Maoxatznetal. Teraz to boli len ruiny mesta, obrovské stĺpy v polovici zlomené a rozpadajúce sa. A všade kopy kameňov, pozostatky kedysi určite majestátnych budov. Ak aj bola zachovaná nejaká budova, tak bola plná rozvalín. Múry mesta boli ďaľšie kopy skál tiahnuce sa do diaľky oboma smermi. Vyzeralo, že sa tu stovky rokov nič nedialo.

‘Kde potom boli gargoyly?’ premýšľal starec. Nebolo jasné skade sa zobrala tá, čo ju zahliadli. Pozrel sa znova do aralemskej knihy a snažil sa zorientovať, kade by asi mohla viesť cesta do Dagonusovho chrámu. Keby tak bolo možné vlietnuť a pozrieť si toto mesto z výšky. Alebo preskočiť všetky tieto skaly, čo im stáli v ceste.

Pelemovi sa zazdalo, že sa niečo mihlo poza jednu zo spadnutých budov. Pozrel sa tým smerom a zazdalo sa mu, že tam vedie pomedzi skaly úzky chodníček. Ako keby niekto sem tam odhodil pár kameňov, aby sa tam dalo prejsť. Poťahal Alambera za rukáv a ukázal tým smerom. Ten mykol plecami a začal kráčať tým smerom, mysliac si, že je jedno kade, hlavne sa niekam dostať.

Dagonusov chrám mal byť na okraji mesta. Ako sa predierali cez ruiny mesta Pelemovi sa zdalo, že sivá hmla hustne. Zrazu prišli na vyčistenú plošinu, kde bolo všetko uložené na kraji, aby sa vstrede dalo hýbať. Zdalo sa, že tam niekto robil nejaké prípravy.

Pelem si hneď všimol portál, ktorý bol na opačnej strane tejto malej plošinky. Vyzeral majestátne. Zdalo sa, že vôbec nebol porušený. Zatiaľ čo ostatné ruiny boli sivé a spráchnivené, tento portál bol z kameňa, ktorý mal nádych do červena a všade v ňom behali akoby zlaté a strieborné žily. Pelem nikdy nevidel nič podobné.

“To vyzerá ako dračí kameň,” preriekol Zar. “Čítal som o niečom podobnom, ale nikdy som ho nevidel.”

Aralemským písmom bolo na lomenom kruhovom klenutí portála napísane: Dagonusov chrám. Prečítať to už vedel nielen Pelem, takže bolo všetkým jasné, kde sa ocitli. Avšak nebolo vidno žiadne dvere, žiadny mechanizmus, ktorý by im umožnil vstúpiť do tohto chrámu. Len dračí kameň s viacerými štíhlimi stĺpikmi vypínajúcimi sa do dvojnásobnej výšky človeka, embosovaný jemnými plastickými motívmi a v strde bola len čistá plocha, akoby vstup do steny.

Alamber začal starostlivo čítať v knihe, aby našiel odpoveď ako sa dostať dnu. Skusmo pristúpil k stene v strede, priložil ruku na dračí kameň a povedal: “Kalamero en safiate!”

Nič sa však nestalo.

Sklamaní si teda zložili svoje veci na vyčistenej plošine a posadali si smerom k tomuto nezvyčajnému portálu.

Pelem mal pocit, že na tomto mieste sa zdržovalo viacero gargoyli. Bola tu nejaká zbytková stopa po nich.

Alamber prečital z knihy:

“Dagonusov chrám je prístupný len štyrikrát do roka, toto miesto je príliš posvätné, preto je znemožnené vstúpiť dovnútra častejšie.”

“Je tam napísané v ktoré dni to je?” spýtal sa Zar.

“Nič jednoznačné.” odvetil jednocho starec. “Akoby sa mi zdalo, že tieto dni určovali Dagonusovi kňazi.”

“Takže by sa dalo predpokladať, že otvoriť ten portál mohli len oni,” uvažoval Zar nahlas. “Čo by znamenalo, že predsa len musí byť nejaký spósob, ako ho otovoriť na želanie a že netreba čakať napríklad na zatmenie slnka.”
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Ut júl 28, 2015 2:43 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 61)

Pelemovi sa roztiahol úsmev od ucha k uchu. Ešte nikdy nevidel zatmenie slnka, určite niečo také bolo len povesť a Zar žartuje. Zrazu si všimol, že na neho Zar uprene pozerá. Zarazil sa a Zar nadhodil:

“Keď nám Pelem pomohol dostať sa na tento kontinent, určite nám nejak dokáže umožniť dostať sa aj do tohto chrámu. Jeho schopnosti vidieť mágiu a rozpoznať jej farby nás predsa musia posunúť ďalej.”

Pelem sa fascinovane zapozeral na dračí kameň. Zdalo sa mu, že sa strieborné a zlaté žilky začali hýbať, jemne vibrovať, ako keby sa prebudzali k životu.

“Alamber, niečo sa deje,” upozornil ostatných a ukázal smerom k portálu.

Ale nikto nič nevidel, pre ostatných bolo všetko stále rovnaké. Tento pohyb totiž nastal len na magickej úrovni, ktorú nikto nevidel okrem Pelema. Žilky sa začínali hýbať čoraz viac, pretínali sa, rôzne sa krútili. Pelem bol akoby zhypnotizovaný. Vstal a kráčal smerom k portálu. Ako sa k nemu priblížil, tak sa mu zdalo že stena ktorá bránila vstupu, sa pred ním rozostupuje. Pre ostatných sa zdalo, že vošiel cez skalu. Alamber hneď vyskočil za nim, ale vrazil do masívnej steny. Pelem sa stratil vovnútri a ostatní zostali prekvapene stáť pred portálom, ktorý vyzeral tak isto ako predtým.

Tany vytasil mačetu a pozrel sa na Alambera a Zara, či budú protestovať ak ňou cez kameň šľahne. Nikto nič nepovedal, tak z celej sily udrel po kameni.

Nikto nečakal, čo bude nasledovať. Oceľová mačeta sa rozpadla na malé kúsky, ako keby bola zo skla. Tanyho zasiahla spŕška oceľových črepín, našťastie nič ho vážne nezranilo, ale napriek tomu z pár bodnutí začala jemne kvapkať krv. Keď sa otočil k ostatným videli veľmi zvláštny obraz. Tany s rukoveťou mačety a po rukách a tvári kvapôčky krvi. Vyzeralo, že je viac prekvapený než zranený.

“Čo to bolo?!” skríkol Pier.

“Nejaká magická ochrana, ktorá zabraňuje násilnému vstupu. Tany, prepáč, že som ťa nezadržal, nič podobné v tej knihe nie je zaznačené.” Aká by to aj bola magická ochrana, keby bola hneď viditeľná a jasne popísaná, pomyslel si.

“Nič sa mi nestalo, Pier. Som v poriadku.”

A naozaj rany prestali krvácať hneď ako si ich utrel svojim tričkom.

“Ale čo Pelem?” obrátil Tany reč na druhý problém, ktorý mali.

“Pelem!” zakričal Zar po tom ako pristúpil čo najbližšie k portálu. Bál sa ho čo i len dotknúť po tom, čo sa stalo Tanymu.

Avšak odpoveď nebola žiadna.

Pelem všetko sledoval z druhej strany. Z jeho pohľadu sa zdalo ze Tany sekol do vzduchu, rozbila sa mu mačeta vo vzduchu a že Zar na neho kričal z pol metra s pohľadom upreným poza neho. Bolo mu jasné, že ho nevidia a myslia si, že sa stratil v stene. Chcel výjsť k nim, lebo cesta bola napohľad voľná, ale nemohol. Akoby vzduch smerom von bol taký hustý, že sa ním nedalo prejsť. Chcel im naznačiť, že sa mu nič nestalo, ale nedalo sa.

Tak sa rozhodol ísť chodbou, v ktorej bol, ďalej dovnútra.

Po stenách boli nádherné obrazy. Nechápal výjavom, čo videl, ale bolmi veľmi pútavé. Medzi obrazmi boli svetlá, ktoré neboli ani fakle, ani iné lampy, ktoré poznal. Muselo to byť nejaké magické osvetlenie. A tie farby mágie, čo videl všade naokolo boli úžasné. Boli to zmesy tak nádherných farieb, ake v živote nevidel. Myslel si, že farby mágie okolo Myriam boli nádherné, ale popri tom, čo zažíval teraz, jej boli akési vyblednutejšie. ‘Škoda, že tu Myriam nemohla byť s nami,’ zauvažoval, ‘chcel by som vidieť jej reakciu.’ Potom si uvedomil, že ona farby mágie nevidela a cítil sa trochu hlúpo.

Chodba stále klesala a svetla pribúdalo. Zaujímave bolo aj to, že sa stále rozširovala. Na jej začiatku by vedľa seba dokázali ísť len veľmi ťažko dve osoby, teraz by sa ich už vedľa seba zmestilo aj tucet. Chodba neklesala pravidelne ale v postupnostiach s rovinkami, takže sa nedalo vidieť až na koniec.

Keď konečne zišiel až dolu, vošiel do obrovskej miestnosti, ktorá mu vyrazila dych. V živote nevidel niečo tak nádherné. Pokúšal sa vstrebať všetku tú krásu, tie rôzne tvary, obzeral sa dookola, sledoval hry svetla a tieňov, nekonečné stĺpy a klenby, maľby a reliéfy, klenutia, mostíky, balkóny a množstvo iných nepopísateľných vecí. Všetka táto krása bola zavŕšená niečim, čo pripomínalo sochu alebo oltár na konci celého komplexu. Farby okolo toho vyžarovali nejakú prezenciu. Cítil tam nejakú bytosť, nejaké božstvo. Musel tam byť niekedy čiastočne prítomný samotný Dagonus.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Ut júl 28, 2015 2:58 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 62)

Pelem kráčal oproti tomuto pradávnemu oltáru až kým zrazu spadol na zem ako omráčený. Zahmlilo sa mu pred očami a mal pocit, že jeho duša nachvíľu opustila jeho telo,

Otvoril oči a zrazu bol v slonovinovo-bielom chráme niekde vysoko nad zemou. Cítil ako okolo neho fúka vietor, vzduch bol veľmi riedky. Podlaha pod ním bola mäkká, akoby sa sama vznášala. Ten pocit mu trochu pripomínal plavbu na mori.

Pred ním sa zjavila mužská postava s veľmi krásnou tvárou, čiernymi polodlhými vlasmi a červenými očami. Mal pocit, že z tejto postavy vychádza svetlo.

“Kto ste?” spýtal sa nervóznym hlasom.

“Ja som Dagonus,” odpovedala postava.

“Vy ste boh?”

“Niektorí ma uctievali ako boha mágie, áno. Ale ak sa pýtaš, či som stvoril vesmír a Emeriu… tak nie, nebol som to ja.”

“A kto ho teda stvoril?”

“Niekto oveľa múdrejší a šikovnejší než ja.”

“A prečo Alamber, Zar a ostatní tiež nemohli vstúpiť do chrámu? Je nádherný. Určite by ho radi videli.”

“Ďakujem, postavili ho pre mňa aralemskí architekti, bol som veľmi spokojný s ich dielom. Ich posmrtná existenia je plná blaženosti. Alamber a Zar nie sú moje bytosti.”

“Takže život po smrti existuje?”

“Áno, existujú ich fragmenty vedomia v mojom bytí a postupne so mnou splývajú, ich konečná smrť nastane až s mojim odchodom. Z ich perspektívy to bude trvať večnosť.”

“A kam odídete?”

“Aj bytosti ako ja musia raz umrieť, nič netrvá večne. Odídem preč z blízkosti Emerie, vo vašom jazyku na to nie je žiadne lepšie slovo. My to nazývame do nghelny.”

“Čo je nghelna?”

“Pelem, si naozaj ako malé dieťa, ktoré každu odpoveď zmení na novú otázku. Si si istý, že to potrebuješ vedieť?”

Pelem sa trochu zahanbil a rýchlo zmenil tému.

“A kde sme teraz?”

“V mojom paláci, mimo vašu realitu.”

“A prečo?”

“Prišiel čas zasiahnuť proti gargoyliam. Nie su také neškodné ako si myslí Alamber. Chystajú inváziu. Chcú sa zmocniť celej Emerie a spraviť si z ľudí chovné farmy. Podarilo sa im to už na iných svetoch, ale na Emerii nesmú uspieť.”

Pelem zostal zarazený. Vôbec sa mu nepáčilo, čo práve počul.

“Ty a Pandaemus budete mojimi nástrojmi v boji proti zlu. Moje desaťtisícročie sa blíži ku koncu a chcem po sebe zanechať čistý štít.”
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Ut júl 28, 2015 2:58 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 63)

Dagonus pokračoval.

“Celé naše stretnutie, ktoré sa práve odohralo však zabudneš…”

“Nie, to v žiadnom prípade.”

Dagonus sa usmial.

“Ale áno zabudneš, lebo to tak chcem. Spomenieš si na to až ked budete s Pandaemom čeliť Gehene poslednýkrát.”

“Ale Gehena je už mŕtva.”

“Ver mi, gargoyly nezomierajú tak ľahko ako si myslíte. Aspon nie všetky. Arch-Goera, ako je Gehena, nemožno zabiť obyčajným kúzlom. Goerovia su gargoylí mágovia. Preto si z Geheny videl vychádzať vtedy v jaskyni rózne svetlá. Ona mágiu vedela skôr než ju starec zajal. Ona ho len skúmala, tak ako on ju. Toto ich stretnutie bolo nevyhnutné, nebolo ani dobré ani zlé. Nachvíľu sa prepojili svety Emerie a Garemie, čo je názov ich sveta. Nastalo akoby meranie síl. Keby v Panonii nebola zakázaná mágia, mali by sme väčšiu šancu. Ale s vymretím Aralemov nastali zlé časy. Moje meno je zabudnuté a moje sily obmedzené. Preto všetko záleží na tebe a mladom princovi.”

Pelemovi sa z toľko informácii točila hlava.

“Ja som zodpovedný za osud celej Emerie? To je určite len žart.”

Pred očami zrazu videl aralemských mágov ako bojujú sami proti sebe. Obrazy veľkolepých kúziel sa striedali s pohľadmi na ľudí, ktorí týmito bojmi trpeli najviac. Prišli o domovy, o rodiny a potom hladovali dlhé mesiace. Videl slávu aj pád aralemskej ríše. Potom zrazu videl svet gargoylí - Garemiu. Videl zvláštné gargolie mestá, ktoré sa nedali prirovnať ničomu čo poznal. Ich mestá pripomínali veľké preľudnené mraveniská a gargoyly nad nimi poletovali alebo kráčali všade kde oko dohliadlo. Nachvíľu mal pocit, že dokonca chápal ich myšlienky. Nedokázali zabíjať seba navzájom ako ľudia. Nikdy v histórii neviedli žiadne vzájomné boje, len sa stále rozmnožovali a sýtili sa ľuďmi alebo inými druhmi vyspelých bytostí. Ak by sa dalo nejak odmyslieť zabíjanie iných druhov na svoju obživu, vyzerali by ako mierumilovný národ.

Potom Pelem počul Dagonusov hypnotický hlas:

“Vráť sa k Alamberovi a všetko, čo som ti povedal a ukázal vo vidinách zatlač za bariéru poznania. Príde čas, keď bude životne dôležité, aby si si na to spomenul.”

Pred jeho očami sa zjavila špirála do ktorej akoby padal, až si nakoniec uvedomil, že vychádza z portálu smerom k starcovi. Podlomili sa mu kolená a spadol mu do náručia. Keďže bol Pelem mladý a vysoký mládenec, starcovi tiež vypovedali kolená a skoro sa obaja zviezli na zem. Tany priskočil a zachytil Pelema.

Stretnutie Pelema s Dagonusom vyčerpalo jeho psychiku a upadol do hlbokého spánku.

Zar s Alamberom na seba pozreli a obaja mali na jazyku určite tú istú otázku. Ale pokým sa Pelem nepreberie tak nemalo zmysel ju vysloviť. Budú si musieť na vysvetlenie počkať.

Bolo veľmi zvláštne, že po takej krátkej chvíli bol tak veľmi vyčerpaný. Ale zdalo sa, že stav do ktorého sa dostal, je obyčajný spánok unaveného a vysileného človeka.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Ut júl 28, 2015 2:59 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 64)

Nechali ho spať celé poobedie a potom celú noc. Ráno bol starec už veľmi netrpezlivý a sledoval Pelema ako lovec svoju korisť.

“Pelem, vstávaj!” zavelil Alamber. “Mrmleš si nieco o Dagonusovi a okamžite chcem vedieť, co sa vovnútri dialo.”

Pelem sa snažil otvoriť oči a dať slovám, čo počul nejaký zmysel, ale jeho myseľ bola akoby totálne vygumovaná.

Zmohol sa len na: “Eh…? Alamber… Prepáčte… Nedokážem… ah…”

“Nechaj ho chvíľu kým sa preberie,” povedal Zar. “Zdá sa, že prežil niečo, čo ním úplne otriaslo.”

Všetci sledovali ako sa Pelem preberá k vedomiu. Zdalo sa ako keby sa pozerali na spomalený beh sveta. Ruka sa mu k zívajúcim ústam pohybovala trikrát pomalšie než za normálnych okolností. Aj jeho oči žmurkali veľmi pomaly.

“Dúfam, že tento stav nie je permanentný,” nadhodil Zar.

Starec sa len divne zaškľabil, avšak Tany s Pierom sa rozrehotali. Keď videli, že o tom Zar dokáže žartovat, iste to nebude nič vážne.

“Podobne sa vracaju k vedomiu mnísi čo strávili týždeň pôstom a hlbokou meditáciou,” filozofoval Zar.

“Pelem… Pelem!” začal znova starec.

“Prosím, Alamber,” odpovedal už skoro normálnou rýchlosťou Pelem.

“Tak už nám konečne povedz, čo sa dialo vnútri.”

“Ja, ehm… neviem. Nehnevajte sa. Viem len, že som vošiel až dovnútra k Dagonusovmu oltáru a zacítil som jeho prítomnosť. Potom… hmm… snažím sa presne spomenúť, čo sa dialo… ale akoby to bolo nejak za bariérou poznania.”

“Bariéra poznania?” udivil sa Zar. “Pelem uvedomuješ si, čo hovoríš? Týmto slovným spojením sa označovalo to, keď niekomu boli odstránené spomienky kúzlom Obliviscatur Naema.

Pelem sa skrúšene pozeral na okolostojace postavy. Chcel im povedať viac, ale akokoľvek sa snažil, na nič viac si nespomínal.

“Neprišli sme tak ďaleko, len preto, aby sme sa teraz otočili a šli domov!” zúril starec.

Bolo to možno prvýkrát, čo ho Pelem videl stratiť svoj stoický pokoj a chladnú hlavu. O to viac ho mrzelo, že ako jediný bol vovnútri a nepriniesol žiadne nové informácie.

‘Ešte že tu nie je Myriam, určite by bola zo mňa aj ona veľmi sklamaná,’ pomyslel si.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: St september 16, 2015 9:38 am    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 65)

“Čo to má vo vrecku?” povedal zrazu Pier a ukázal na Pelemov odev.

Všetci upriamili zrak na nejaký malý zvitok, ktorý odtiaľ vytŕčal.

Zar ho zobral do rúk a začal ho skúmať. Ukázal ho Alamberovi a začali si niečo mrmlať ako sa vzďalovali od ostatných.

Potom starec zostal sedieť na skale sám a Zar sa vrátil, vyzeralo že stále nad niečím premýšla. Tany sledoval jeho nepokoj a nechcel vyrušovať jeho myšlienky ani rozhovorom so svojim kamarátom Pierom.

Obliviscatur Naema nie je nezvrátiteľné. Pár úspešných pokusov o obnovenie památi už prebehlo - aspon podľa kníh, ktoré čital. Zar si však nebol istý, či je jeho sila dostatočná a či by nepoškodil Pelemovu myseľ, keby sa o niečo také pokúsil.

Vtom zrazu zaznel výkrik. Prišiel odtiaľ, kde starec sám sedel. Zdalo sa, ako keby pár gargoylí zmizol za hromadou kamenných trosiek spolu s nevládnym Alamberom.

Tany a Pier ako prví vyskočili a s mačetami v rukách bežali na to miesto, kde sa gargoyly stratili aj spolu so starcom. Keď tam však dobehli, bola tam len dlhá stena, ktorú predsa nemohli preskočiť ani obísť. Museli sa niekam inam vytratiť.

“Pelem,” oslovil ho Zar. “Ten zvitok, čo si mal vo vrecku opisuje kúzlo, ktorým sa da dostať do domovského sveta gargoylí - na Garemiu. Myslím, že práve tam bol Alamber unesený. Ten kto ti ho dal musel vedieť predpovedať budúcnosť, lebo zrejme vedel, že ho budeme potrebovať. Nikdy som o Garemii nepočul a neviem, čo tam možno čakať.”

Pár sekúnd počkal, či sa náhodou k tomu Pelem nevyjadrí, alebo niečo nedodá, ale zdalo sa, že bol ešte stále v šoku. Pelem o Garemii už počul, z knihy čo čítal u Myriam. Ale ani vtedy nechápal ten koncept. Svet bol predsa len tento jeden, na ňom boli iné kontinenty. Nevedel, čo sa myslelo iným svetom. Možno nejaký stratený kontinent, niekde ešte oveľa ďalej ako Aralia od Panonie. Ako to súviselo s touto kamennou stenou na Aralii nemal ani potuchy.

“Musíme sa čo najskôr vrátiť za ostatnými na pláž a okamžite sa vydať na záchrannú akciu,” povedal Zar a začal baliť svoje veci.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: St september 16, 2015 9:43 am    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 66)

“Vznešená, prívádzame pred tvoju vzácnu tvár bytosť menom Alamber.”

Gehena pokynula, že môžu odísť. Gargoylí sluhovia sa vytratili.

Alamber bol v zbedačenom stave. Zdalo sa, že s gargoylami bojoval inak ako mágiou a aby ho prinútili poslušnosti tak dostal zopár úderov.

Gehene sa leskli oči radosťou, že vidí svojho dávneho väzniteľa.

“Zdá sa, že sa úlohy obrátili,” prehovorila k Alamberovi. “Vyskúšame, ako sa ti bude páčiť byť mojim väzňom a ja budem na tebe skúšať rôzne kúzla a praktiky. Tvoja mágia bola dobrá, ale nebola neprekonateľná.”

Starec zrazu vystrel ruku a začal mrmlať nejaké kúzlo. Ale nič sa nestalo. Jeho kúzlo zlyhalo a zostala mu v mysli len divná myšlienka, že jeho kúzlo bolo nejak eliminované.

“Nefunguje, že?” pýtala sa pobavene. “Naučila som sa všetky tvoje kúzla a som voči nim imúnna.”

To starcovi nedávalo zmysel. Ako môže byť niekto imúnny voči mágii? Zostál stáť zarazený. Musela vyvinúť nejakée kúzlo, ktoré okamžite eliminuje to jeho. Nič nestratí ak vyskúša nejaké iné. Začal hovoriť slova mágie a zdvihol nejaký predmet, čo bol na stole. Gehena sa s údivom pozerala na vznášajúci sa objekt. Všetka mágia teda blokovaná nebola, presne ako si myslel. Pokúsil sa ten objekt zo stola telekineticky hodiť na Gehenu. Podarilo sa mu to, ale ten sa len nevládne odrazil od jej tela a spadol na zem.

“Dobrý pokus,” povedala mu a zdalo sa, že nad niečím premýšľa. “Avšak týmto ma nezabiješ.”

Ak sa naučila všetky moje kúzla, musí to znamenať, že je imúnna len proti tomu, čo už pozná. Nové kúzla, ako napríklad telekinéza, sú mimo tento rámec.

“Tvoje miesto, Alamber,” pokynula do rohu miestnosti, kde bola oceľová mrežovaná cela. Takúto odmenu si pripravila pre svojho väzniteľa. Chcela, aby si tiež mohol vyskúšať to isté, čo bola nútená prežívať ona. Na ruky mu pripevnila ťažkú reťaz, ktorú keď chcel zdvihnúť alebo len presunúť, tak mu to robilo veľkú námahu.

“Dúfam, že budeš aspon tak poslušný ako som bola ja,” a zahrmotala starcovou reťazou.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Št apríl 28, 2016 3:37 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

(part 67)

Zar si nebol istý akým spôsobom budu hľadať Alambera. Pelem mal kúzlo, ktoré im malo zaručiť transport na Garemiu. Ale kam? Do ktorej časti Garemie sa dostanú? A čo ich tam bude čakať? Určite by mali zobrať čo najmenej ľudí, aby neboli moc nápadní.

Kúzlo Maegikana bekone, ktoré použil Alamber na vyhľadanie Andaema by mohlo poslúžiť rovnako dobre aj v tomto prípade. Jeho mágiu predsa bude musieť byť jasne cítiť na veľkú vzdialenosť.

Pelem premýšľal, akým spôsobom pôjdu zachrániť jeho priateľa a mentora v jednej osobe. Škoda že sám nevedel žiadnu mágiu a že ju v ňom Alamber nenašiel. O čo jednoduchší mohol byť jeho život a jeho šance na úspešnú záchrannú misiu.

Pier dúfal, že Zar zoberie aj jeho a že dostane šancu splatiť Alamberovi dlh, ktorý u neho mal, keď ho zachránil od istej smrti a priviedol ho zas k životu.

--

Alamber sa snažil rozpamätať na tie štyri symboly, ktoré predstavovali kúzlo na vytvorenie portálu medzi Garemiou a Emeriou. Prišlo mu to až príliš jednoduché. Kúzla predsa neboli také krátke. Museli v sebe obsahovať určitú postupnosť, boli zásady, ktoré sa nedali porušiť. Nerozumel presne ani tým symbolom. Všetky kúzla, ktoré ovládal boli v jazyku, ktorý sa nazýval jazyk mágie. Tu však boli len štyri znaky. Prvý bol niečo ako piesok, zem, prach. Ďaľší bol kruh, potom dvere. Snažil sa spomenúť si na ten posledný. Ako obsiahol všetky symboly v mysli, a zdalo sa, že sa na ne pozerá, Gehena zrazu vrazila svojou mohutnou sivou rukou do starcovej klietky takou silou, až si starec buchol hlavu o mreže a zostal nehybne ležať.

“Žiadna mágia,” preriekla Gehena a starostlivo sa pozerela na nehybné telo. Vedela, že nie je mŕtvy. Hneď by vycítila mŕtvolu a dostala by na ňu chuť.

Starec asi už pochopil, že všetky kúzla, ktoré pri nej skúšal si pamätá a vyvinula proti nim magickú obranu. Akonáhle začal starec niečo kúzliť, identifikovala kúzlo a hneď spravila protikúzlo, ktoré to starcove eliminovalo. Bola to jedna z jej najlepších shopností, ktorá jej zaručila jej vysoké postavenie Arch-Goera. Mala svoje služobníctvo, výhody, ktoré jej obyčajne gargoyly závideli a teraz bola vnímaná dokonca ako hrdina a pomaly spasiteľ celej Garemie, ktorá bola sužovaná nedostatkom potravy, keď sa nechala dobrovoľne uväzniť na Emerii. Bolo pre ňu veľmi komplikované vzdať sa pohodliu domova, ale jej jedinečný talent na vstrebávanie kúziel ľudskej mágie a vytváraniu protikúziel ju viacmenej prinútil vzdať sa tohto všetkého.

Starec ju naučil veľa, viac než tušil. Vďaka nemu pochopila fungovanie ľudskej mágie, ich návykom, vzťahom na Emerii. Gargoyly boli pripravené na frontálny útok proti mocnostiam Emerie. Už to nebudú len biedne útoky proti osamelým osadám na okraji kráľovstiev, ktoré poskytli tak pramálo potravy. Nie, teraz keď sa vedia brániť moci kúziel, môžu zaútočiť priamo na hrady. Nič ich nezastaví. Garemia dobyje ďaľší svet, tentokrát to bude konečne Emeria. Z toho, čo počula a čo si domyslela, žili na nej milíony ľudí. Keď s nimi budú rozumne hospodáriť a nechajú ich rozmnožovať sa, bude zaručená potrava na niekoľko dekád, možno storočí. Len sa treba poriadne pripraviť, lebo určite to nebude jednoduché ani v takej prevahe akú by mali.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Ne máj 01, 2016 1:49 pm    Predmet: Odpovedať s citátom

( part 68 )

Alamber sa pokúšal lepšie rozhliadnuť okolo seba. Nebol si istý, či bol v hlavnej obytnej časti, alebo v nejakej pozemnej cele. Nedokázal zaradiť veci okolo seba, ani určiť či priestor okolo neho je skôr väčší, či menší. Všade dominovala žltá farba s náznakmi rôznych odtieňov červenej. Motívy sa neopakovali, všade boli unikátne. Nedokázal dokonca ani posúdiť, či sú krasné, alebo magické. Predmety ležali na niečom čo sa podobalo na stoly a niektoré boli zavesené na rôznych úchytkach. Vyzeralo okolo neho všetko ako zlato, len sa to menej lesklo. Mal z toho zvláštny pocit, v jeho domove by to mohlo byť dielo nejakého šialenca - takto si vyzdobiť izbu. Tu to mohlo byť umenie.

Zrazu pocítil na koži zvláštny pocit, všimol si, že Gehena začala kúzliť. Najprv mal pocit, že po celej koži sa mu rozlieva niečo, čo ho začalo štekliť a potom viac dráždiť. Potom ako by ho to začalo pichať a pomaly prepichovať cez kožu. Gehena sa na neho pozerala zvláštnym pohľadom ako keby čakala, že proti tomu použije nejaké svoje kúzlo. A starec sa aj pokúsil ale okamžite bolo zblokované. Poznala aj toto kúzlo? Nemožné. Skúsil ďaľšie, ale ani to nezabralo a do jeho kože po celom tele sa neustále vpichovali akoby malé bodáčiky. Bolesť začala intenzívnieť. V zúfalstve sa ponoril v mysli na nižšiu magickú úroveň a spravil kúzlo, ktore sa naučil ešte skoro ako chlapec. Veľmi jednoduché kúzlo, ale dal do toho všetku svoju silu. Zdalo sa, že Gehenu akoby omráčila neviditeľná sila a bodanie po starcovom tele náhle prestalo. Maegix indefindible pomohlo. Jednoduché kúzlo, ktorým zvyčajne začínajú všetci žiaci. Nerobí nič, len sa pokúsi siahnuť na dno bytia mága a načrieť do studnice jeho magickej sily. Stačí naň malý záchvev magickej sily. Niekoľkokrát znásobené pretrhlo Gehenine kúzlo. Starec bol trochu zmätený, ale o to viac bola zmätená Gehena. Oči sa jej zaleskli viac ako kedysi a starec mal dojem, že takto prejavuje svoj hnev.

‘Vždy je šanca,’ pomyslel si Alamber. ‘Musím zostať silný na duchu. Určite sa Zar už pokúša lokalizovať ma. Musím mu pomôcť. Musím vyslať maegikana bekone, ale nie moc skoro, nie kým Gehena na mne robí pokusy.’
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Loomy
Dark Being


Založený: 27 august 2007
Príspevky: 5018
Bydlisko: BA

PríspevokZaslal: Ut august 08, 2017 9:27 am    Predmet: Odpovedať s citátom

%%

(part 69)

“Prvé kúzlo, ktoré sa musí naučiť každý mág je Maegix indefindible,” začala Myriam.

“Prečo?” spýtal sa bez okolkov malý princ.

“Funguje na overenie magickej sily.”

“Koľko si mala rokov, keď sa ti to podarilo?”

“Bola som o niekoľko rokov staršia ako Vy, veličenstvo. Mala som asi dvanásť rokov.”

“Ako si sa dostala k Mágii?”

Myriam zaváhala. Cítila ako z nej ťahá informácie, ktoré by sa dali zneužiť proti celému ich magickému spolku. Ale na druhej strane, keby mu tie informácie nedala, jeho otec mohol zrušiť celý zememeračský spolok a v ňom neboli všetci mágovia, niektorí boli obyčajní ľudia, ktorí vôbec nevedeli pravú podstatu ich spolku.

“Jedného dňa prišiel k nám do domu iný mág.” To, že to bol práve Zar radšej zatajila. Princ aj tak asi vôbec Zara nepoznal. “Predstavil sa ako zememerač a povedal, že by mal záujem, aby som bola jeho tovariš. Bola to pre našu rodinu česť a tak môj otec ihneď súhlasil.”

“Čo od teba chcel?”

“Chcel, aby som mu potvrdila, že kúzlo, ktorým ma našiel fungovalo správne a že mám naozaj magický potenciál.”

“Takže si skúsila to kúzlo, čo ma teraz chceš naučiť?”

“Ano, Výsosť.”

“Dobre, pokračujme. Čo mám spraviť? Inak, hovor mi Daemi, vynechaj prosím ťa všetky tie formality a tykaj mi. Chcel by som, aby sme boli kamaráti.”

To Myriam otriaslo. Pandaemus XII., budúci kráľ Panonie chce byť s ňou kamarát? História ich rodu sa tiahla stovky rokov a žiadny zo šlachticov sa nikdy neopovážil vzdorovať ich sile. V ich krvi akoby kolovala prirodzená nadvláda nad svojimi subjektami. Z každého kráľa vyžarovala autorita, dočítala sa to v mnohých knihách, čo sa jej dostali do rúk. A keďže bola zvyknutá, že slovo kráľa je zákon, nemala na výber a okamžite uposlúchla.

“Daemi…” vyslovila to neisto, akoby čakala, že sa niečo stane, keď princa osloví skráteninou mena, “najskôr zavri oči a predstav si, že máš zviazané ruky povrazom.” Myriam potom zakúzlila väzniace kúzlo na ruky, ktorým sa testuje pripravenosť nového mága.

“A teraz sa pokús ten povraz roztrhnúť.”

Princ sa nadýchol a Myriam bola skoro odhodená dozadu. Nečakala, že by to princ dokázal takou veľkou silou a na prvý pokus. Myriam stratila rovnováhu a len tak tak, že sa udržala a nespadla.

Zhrozený princ otvoril oči a zostal vyľakaný.

“Prepáč, to som spôsobil ja?”

“Áno, Vy.. ehm, áno ty, Daemi.”

“Ale ja neviem žiadnu mágiu.”

“Vieš prvé kúzlo. To sa nekúzli žiadnymi slovami, je to len načrenie do svojej studnice magickej sily.”

Myriam si nevdojak spomenula znova na Pelema. Predstavovala si, čo by sa stalo keby Pelem zosilnil princovu mágiu. Bolo to nepredstaviteľné. Taka sila by nemala existovať. Ak by sa to čo i len trocha vymklo z rúk, mohlo by to zničiť celé kráľovské mesto. Bude musieť byť veľmi pozorná s kúzlami, ktoré bude princa učiť. A Pelem nesmie nikdy prísť do jeho blízkosti. Ešte šťastie, že je tak ďaleko.

%%
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Zobraziť príspevky z predchádzajúcich:   
Pridať novú tému   Zaslať odpoveď    Obsah fóra Vaše príbehy -> Diela na pokračovanie Časy uvádzané v GMT + 2 hodiny
Choď na stránku Predchádzajúca  1, 2, 3, 4, 5, 6
Strana 6 z 6

 
Prejdi na:  
Nemôžete pridávať nové témy do tohto fóra.
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete hlasovať v tomto fóre.


Powered by phpBB © 2001, 2005 phpBB Group
PCforum.sk