Vaše príbehy

[Loomy]

kto mate nejaku knizku od smreka tak prihodte nejaku basen


Krásna prostota

Zišiel som sa raz s jednou ženou,
čo uhrančivé mala oči,
a na koho sa podívala,
zosmutnel láskou. Bez pomoci.


Vedela v tanci ako háďa
zavlniť sa a priľnúť tesne,
a kto raz v náručí ju držal,
zosmutnel láskou. Silno, hriešne.

Veselá bola neskonale,
smiech stále búril na jej perne.
Kto ju však počul, nesmial sa s ňou,
zosmutnel láskou. Prenesmierne.

Mladosťou horela jak višňa
a duchom ako réva vínna.
Lež kto sa blízkosti jej nasal,
zosmutnel láskou. Čia je vina?

I prostá bola ako dieťa.
Prečo ste smutný pri mne, pane?
Tak tázala sa, nevediac,
že kto miluje, sa smutným stane.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung

[slusnak]

a z ktorej z tých šiestich, čo mám?
_________________
Každého umelca kvôli niečomu považujú za šialeného; ja som pre iných šialený, lebo sa považujem za umelca.

[Loomy]

nejaku oblubenu
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung

[slusnak]

tak odrhovačka Dievča v rozkvete je super, ale to pozná každý, to je čítanková

Túženie

Potom, keď budem sama
a budem celá tvoja,
len potom uvedomím si,
že stratená som.

Tí, ktorých milujem,
tí všetci sa ma boja,
len nemilujúcich zvem k sebe
svojím hlasom.

Ty, ktorý nemiluješ, ty si môj,
dotkni sa briliantov mojich kolien
a potom nimi svieť a ako maják stoj,
a ak ťa milujem, len potom
ti to poviem.
_________________
Každého umelca kvôli niečomu považujú za šialeného; ja som pre iných šialený, lebo sa považujem za umelca.

[Loomy]

tato mi pripomenula Barney-ho z himym

Balada o cynickom milovaní

„Dobrú noc, môj milý — ale počuj:
neriekols' mi ešte svojho mena . . .“
–- Meno moje? Načo ti to znať?
Ja som predsa Muž a ty si Žena!

„Tys' muž, ja vraj žena .. . Ale počuj:
zajtra večer prídeš pre mňa zas?“
Eh, nač robiť plány na zajtrajšok.
Ako víchor letí drahý čas!

„Že čas beží, neviem . . . Ale počuj:
myslíš, že som veľmi nezhrešila?“
–- Blázonko ty. Tam sa nehrešieva,
kde nás opanúva lásky sila!

„Ach, môj milý, som tak jaksi slabá,
zmučili ma tvoje ramená . . .“
Nič to, dievča. Si len dvadsaťročná,
budeš zase ako z kremeňa!

„Povedz, milý, ako sa to stalo,
že som ostala tak bezmocná?“
— Jaro vládlo, duša moja, jaro
a tá zradná doba polnočná!

„Ach, môj milý, pobozkaj ma ešte,
pohladkaj mi líce horúce!“
Dosť tých bozkov, dievča. Pamätaj si:
bozky veľmi idú na srdce!

„Zbohom tedy. Či ma odprevadíš?
Nezvyklá je táto hodina.“
Ach, nemožno, dievča. Mesiac svieti,
videli by, poznali by ma!
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung

[Loomy]

este jednu pridam co mi pride celkom zaujimava

VÝVOJ

Keď som ju videl prvý raz,
ešte sa rdela
a spod jej oka rias
šibalstva plameň blkal.
Ale to bolo v harmónii
so sviežosťou jej tela.
V horúcich nociach nad jej lôžkom
lietali rudé motýle
a oči sa jej zatvárali
fantáziami opilé.

A život rýchlo letí
dni pádia ako tátoše.
Kto krásnym je a mladým,
ten užije i rozkoše!

X

Prevalili sa mesiace
ponad mestá a ponad hlavy.
Postava prešla popri mne.
Kde som už zrel ten vrkoč plavý?

Umelá červeň na perách
a okolo úst oblúk čudný.
Hej, preds' ťa, dievča, poznávam!
Mnoho sa túlaš medzi ľuďmi!

Niekdy sú lepšie vlahé lesy
než vlahé štvrte miest.
Samota síce srdce desí,
lež nepožiada česť.

X

Ale čas letí ďalej.
Človeka život v kliešťach drží.
Mužskí sa boria v borbe neskonalej
a ženy žijú život ruží.

Ktože to prešiel popri mne?
Kde som už zrel ten vrkoč plavý?
Kam podel sa ten oka lesk,
to pružné telo, plné šťavy?

Je ako mŕtva.
Nezná ma.
A sama nemá mena.
Ožije, až sa spustí tma.
Vrak, stroskotanec.
Žena.
_________________
To najmenšie majúce zmysel je vždy životne hodnotnejšie ako to najväčšie, ak je bez zmyslu..C.G.Jung

[BielaTma]

túto som sa učila na strednej, keď sme mali povinné sa naučiť nejakú báseň.

Dnes milujem svoj deň

Dnes milujem svoj Deň.
Noc miloval som včera.
Tak láskal som ju, v rukách sa mi chvela
a sľubovala sen.

Dnes objímam sa s Ránom
a kým mi v oči hľadí,
sa tážem ho, či idú ešte ľady
života oceánom?

Či hodno je už vstávať?
Či čas už vypnúť plachty
kráľovskej mojej striebrobokej jachty
a k Orientu plávať?

Či vôbec duje pasát,
čo zavezie ma k Tróji,
či zdolám mečom, čo mi v ceste stojí,
a môžem triumf hlásať?

Hľa, milujem svoj Deň
a najmä svoje Ráno!
Ono dnes mlčí, zajtra však ma zľúba
a povie svoje: Áno.
_________________
I don't get nearly enough credit for managing not to be a violent psychopath.